Hra na schovávačku nikdy neomrzí

Vonku je krásne, tak prečo si nezahrať obľúbenú hru? Napríklad obrátenú schovávačku.

Schovka klasická aj obrátená

Známa hra na schovávačku sa najlepšie hrá vonku v záhrade alebo ju môžete hrať v prírode. Najlepšie na nej je to, že k nej vôbec nič netreba. Čím viac detí hrá, tým lepšie.

Klasická hra

Dopredu si určte, na akom veľkom území sa bude hrať. Uprostred neho sa určí pikola – miesto, kde sa bude pikať. Jeden z hráčov je pikolík. Ten bude hľadať ostatných. S očami zakrytými dlaňami začne pikať. Do koľko sa piká? Pikolíka niekto ďobne do chrbta jedným prstom. A ten potom háda, aký prst to bol. Keď uhádne na prvýkrát, potom počíta do desiatich. Keď to uhádne na druhý pokus, piká do dvadsiatich… a ak niekto ešte počítať nevie, nič sa nedeje. Namiesto toho môže spievať nejakú pesničku.

Zatiaľ čo sa počíta, ostatní hráči sa bežia schovať. Hľadač potom zavolá: „Pred pikolou za pikolou nikto nesmie stáť, lebo nebudem hrať. Už idem!“ Začína sa hľadanie. Ak pikolík tuší, kde sa niekto schoval, dobehne k pikole a povie: piki piki, pridá meno hráča a opíše miesto, kde sa schoval. Napríklad: „Piki piki Honza za kríkom.“ Keď uhádne, schovaný hráč vylezie von a končí hru. Zostáva pri pikole do konca. Schovaní môžu predbehnúť pikolíka tým, že dobehnú k pikole a zapikajú ho skôr ako on ich. Keď pikolík nemôže dlho nikoho nájsť, povie sa pri pikole: „Piki piki koniec hry.“ Hráči potom musia vyliezť z úkrytu.

Zrýchlené varianty

Kto skončí v hre, tiež hľadá ostatných hráčov s pikolíkom. Celá hra sa tak zrýchli.

Obrátená varianta

Schováva sa len jeden hráč a ostatní ho hľadajú. Kto ho nájde, musí sa s ním schovať do jeho úkrytu a snažiť sa, aby sa neprezradil. Na konci hry sa schováva veľká hŕstka hráčov na jednom mieste. Ten, kto zostáva posledný, prehral.